Záhorák, 27. február 2007

…Keré upadli do zapomenúcá

„Dává sa na všeobecnú známost šeckým ludom v našej dzedzine, že 20. februára budeme chodzit po Levároch jak maškare aj s muzikú. Naščívíme šecky dúležité místa – šenky, úrad aj obchody, kde zaspíváme a zatancujeme šablový tanec  a rozlúčíme sa s basú.“ Oznam s týmto obsahom sa rýchlosťou blesku rozšíril po Veľkých Levároch. Očakávania boli veľké – čosi ako fašiangový sprievod obec už dávno nepamätá…

Vpredu drevené „táčky“, harmonikár Ivan a vyfešákovaní šabliari, za nimi deti vo vlniačikoch, vzadu „dzífky“ a masky. Takýto asi štyridsaťčlenný sprievod sa vydal v predvečer „škaredej“ stredy obcou, aby pripomenul súčasníkom ich korene a prezentoval šikovnosť detí z folklórneho súboru. Ozembuchy, šable a veselá harmonika dávali doďaleka na známosť, že sa deje čosi mimoriadne. Vo V. Levároch sa otvárali okná a brány, spiaca dedina utorkového dopoludnia neverila vlastným očiam.
Tanečníci z Leváranku naposledy v tohtoročnom fašiangovom období vyzvali do tanca pracovníkov či klientov navštívených zariadení i náhodných okoloidúcich a volali: muziko hraj! pri piesni Záhorskú dzedzinú. Malý bubeník s hlasom škovránka vyšiel na posmech, zato hlas švárnej devy rázne oznámil: „Dává sa na známost, že dneska v noci sa  s nama rozlúčí naša milovaná basa. Už je z tolkej muziky ukonaná.“ Potoky nacvičených sĺz a more náreku vyprevadili basu a ohlásili začiatok pôstu. 
Detský folklórny súbor Leváranek pôsobiaci pod krídlami Základnej školy s materskou školou vo V. Levároch splnil to, čo nedávno sľúbil – pripravil si nové pásmo zvykov a nenechal si ho len pre seba. Prostredníctvom folklóru sa oprášené tradície dostali k ľuďom. A tam sú na správnom mieste.

Autor: Ivana Potočňáková
http://www.zahorak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=655&Itemid=189